In memoriam

Nebo a Zem spojuje most. Volá sa Dúhový most, pretože má farby dúhy. Práve na konci Dúhového mosta je zem s lúkami, kopcami a údoliami porastenými kvetmi a sviežou zelenou trávou.

Keď umrie milované zvieratko, odíde do tejto krásnej zeme. Tu je vždy dostatok toho najlepšieho jedla a pitia, teplé jarné počasie. Nič a nikto ho nestraší, nie sú tu žiadne búrky, žiadni nepriatelia. Je tu všetko po čom ich srdiečko v živote túžilo. Staré a slabé zvieratká sú opäť mladé a plné sily. Tie, ktoré boli nejako postihnuté a choré, sú opäť zdravé. Celý deň sa tu všetci spolu hrajú.

Len jedno jediné tu chýba. Ich človek na Zemi, ktorý ich miluje. A tak sa každý deň hrajú, šantia a behajú, dokiaľ nepríde deň, keď sa jeden z nich prestane hrať a obzrie sa. Zdvihne ňufáčik. Uprene sa zahľadí do diaľky. Ten jeden z nich rýchlo opustí kamarátov a rozbehne sa zelenou trávou k obzoru. Stále rýchlejšia a rýchlejšie.

Práve Ťa uvidel a vo chvíli, keď sa Ty a Tvoj priateľ stretnete, zoberieš ho do svojho náručia a objímeš. Oblíže Tvoju tvár a ruky znovu a znovu a znovu a Ty sa znovu zahľadíš do jeho verných očí.

Potom prekročíte Dúhový most spolu a už nikdy viac sa nerozdelíte.